Banka ako práčovňa

Od finančnej krízy spred desiatich rokov, naštartovanej pádom investičnej banky Lehman Brothers, bolo čelnými predstaviteľmi Európskej únie deklarovaných množstvo opatrení a noriem, ktoré majú zabrániť jej opakovaniu.

Mechanizmy nazvané bankový dohľad, bankové audity či regulácie, mali spolu ďalšími opatreniami vo finančnej sfére, ako napríklad obmedzenie hotovostných transakcií alebo preukazovanie pôvodu majetku, garantovať, že bankový sektor a finančné toky ním prechádzajúce budú pod kontrolou.

Po informáciách o pravdepodobne najväčšej kauze prania špinavých peňazí v európskej histórii je však jasné, že prijaté kontrolné systémy a opatrenia sú prinajmenšom nedostatočné.

V jednej z pobočiek dánskej Danske Bank v Estónsku sa totižto s veľkou pravdepodobnosťou dlhé roky prali špinavé peniaze z Ruska, Ukrajiny, Azerbajdžanu či Moldavska.

Obrat financií v tejto banke, pochádzajúci z nelegálnych obchodov a ziskov, dosiahol až neuveriteľných 200 miliárd Eur.

Počas deviatich rokov "prepralo" cez túto pobočku Danske Bank svoje financie tisíce podozrivých zákazníkov a jeden z jej programov vo výške 2,9 miliardy Eur podľa informácií The Guardian údajne zahŕňal aj vyplácanie európskych politikov a lobistov, či vládnu elitu v Azerbajdžane.

Z uvedeného žiaľ vyplýva, že Európske orgány pre bankovníctvo nemajú reálny prehľad o dianí v bankách na jej území a momentálne ani žiadnu skutočnú právomoc na dosiahnutie nápravy. 

Pranie peňazí je pritom nadnárodný trestný čin, často spojený s organizovaným zločinom na globálnej úrovni.

Kompetentné orgány Európskej únie by preto mali toto neuveriteľné podcenenie kontroly implementovania vlastných usmernení v bankovom sektore a obrovské zlyhanie medzinárodných režimov proti praniu špinavých peňazí brať ako poučenie, že bankám sa jednoducho zatiaľ nedá veriť a ich kontrola musí byť naozaj nekompromisná a účinná.

Inak pranie špinavých peňazí podobné tomu v Danske Bank, za ktoré pravdepodobne nebude ani nikto právne potrestaný, nikdy neprestanú.