Barometer európskeho myslenia

Európska únia dvakrát do roka uskutočňuje prieskum verejných názorov vo svojich jednotlivých štátoch, ktorý následne publikuje pod názvom Eurobarometer.

Jeho zatiaľ posledné vydanie je z novembra minulého roku a okrem množstva iných tém, ku ktorým sa ešte vrátim v niektorom z mojich ďalších komentárov, prinieslo aj zmapovanie názorov na tie najnaliehavejšie problémy Európskej únie.

Obyvatelia Slovenska v uvedenom prieskume za najväčšie problémy a hrozby Únie definovali imigráciu, terorizmus a hospodárenie s verejnými financiami v jej členských štátoch.

Tento rebríček slovenského vnímania hrozieb pre Európsku úniu ma zaujal z dvoch dôvodov.

Tým prvým je, že imigráciu za najväčší problém Európskej únie nepovažujeme len my, ale s výnimkou Portugalska a Švédska aj všetky ostatné štáty únie (aj keď s pomerne veľkými percentuálnymi rozdielmi).

Táto skutočnosť je trochu v rozpore s často prezentovaným názorom, že Slováci či krajiny V4 patria so svojimi obavami z imigrantov, medzi výnimky, ktoré stoja na opačnej strane humanity a ľudskej solidarity.

Skutočné dôvody týchto väčších či menších obáv z imigrácie naprieč spektrom skoro všetkých štátov únie musia hľadať politici hlavne na svojej strane, lebo to doterajšie delenie na dobrých a zlých spoločnosť viac polarizuje, ako ju spája.

V priemere 40% obyvateľov únie nie je zlých a nehumánnych, jednoducho len nedostáva odpovede na svoje otázky spojené s touto témou. Moralizujúcimi poučkami či vyhrážaním sankciami zo strany Európskej únie, ich názor však nezmeníme a preto je načase sa na tento problém, samozrejme, neoddeliteľne súvisiaci s množstvom geopolitických súvislostí, pozrieť aj z iného uhla a hľadať skutočne funkčné riešenia.

Druhým dôvodom, prečo ma zaujali výsledky práve tohto prieskumu barometra sú odpovede aj na ďalšie otázky. 

V nich sa už Slovensko od mnohých štátov odlišuje oveľa viac a svojimi odpoveďami tak trochu pripomína príbehy, v ktorých sa ľudia viac boja vymyslených či veľmi málo pravdepodobných hrozieb, ako tých, ktoré sa ich reálne a každodenne dotýkajú.

Inak si totižto neviem vysvetliť, že na druhom mieste sa objavili obavy z terorizmu, hoc Slovensko s nimi nemá žiadnu priamu skúsenosť.

Rozumiem vplyvu médií prinášajúcich skoro každodenne obrazy násilia aj účinkom "teroristickej karty" v rukách niektorých našich politikov, avšak to, že terorizmus vnímame ako hrozbu viac než štáty, v ktorých došlo aj k skutočným teroristickým útokom je prinajmenšom zaujímavé.

V kontraste k obavám z terorizmu, ktoré prejavila skoro štvrtina Slovákov, je iba 12% znepokojenie z dopadov klimatických zmien či ešte nižšie z poškodzovania nášho životného prostredia.

Po tragických udalostiach minulého roku alebo po zverejnení informácií o pôsobení talianskej mafie na Slovensku ma tiež zaujalo, že problém kriminality sa umiestnil až za nespokojnosťou zo stavom verejných financií.

Každá jedna z odpovedí si zasluhuje podrobnejšiu analýzu, lebo, či sa nám to páči alebo nie, výsledky barometra sú hlavne vysvedčením práce Európskej únie a politikov.

A taktiež, aspoň predpokladám, tento odkaz obyvateľov Únie je určený hlavne im.