Ako znižovať sociálnu nerovnosť

Ako sa postaviť k existujúcim výrazným rozdielom v platoch medzi slovenskými a západoeurópskymi zamestnancami? Čo brzdí rast slovenských miezd? A je riešením viac alebo menej Európy?

Napriek 14 rokom, ktoré uplynuli od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, zostáva rozdiel medzi slovenskými mzdami a dôchodkami oproti tým v západnej časti Únie naďalej vysoký. Slovenský robotník pracujúci v napr. v automobilovom priemysle, predavač v obchode alebo pracovník poskytujúci turistické služby zarába podstatne menej ako jeho rakúsky alebo nemecký kolega. Jedným z praktických dôsledkov okrem hlavnej obavy, či im výplata bude stačiť na pokrytie ich základných životných nákladov je skutočnosť, že si nemôžu dovoliť investovať peniaze do zvyšovania svojho vzdelania a zručností a ani do lepšieho vzdelania pre svoje deti.

Základná otázka, ktorá sa týka takmer každého obyvateľa Slovenska, znie: ako tento rozdiel reálne znižovať? Má v tejto oblasti Európska únia plniť len úlohu voľného trhu a nemá vôbec do nej zasahovať alebo má vytvoriť vhodné nástroje na znižovanie sociálnych rozdielov?

Každý členský štát si v zásade môže a doposiaľ aj riešil problém výšky miezd a dôchodkov po svojom. K tomu potrebuje vhodné ekonomické a inštitucionálne prostredie, dostatok voľného kapitálu a kvalifikovaných pracovníkov. Západná časť Únie disponuje všetkými uvedenými nástrojmi a efektívne ich využíva. U nás klasické základné inštitúcie akými sú vzdelávanie, výskum, spravodlivosť a celkovo správa štátu a predovšetkým vhodné podnikateľské prostredie riadne nefungujú. Na rozsiahlejšie investičné programy nemáme ani vytvorené nástroje na uvoľnenie potrebnej výšky voľného kapitálu.

Okrem chýbajúcich zdrojov na niektoré potrebné reformy, či nekoncepčnosti niektorých realizovaných reforiem, však slovenské nízke mzdy udržiava aj nesprávna hospodárska stratégia Slovenska. Všetky slovenské vlády sa doposiaľ spoliehali najmä na automobilový priemysel. Po 14 rokoch sme sa nepohli ani o krok. Prešľapujeme na mieste a pozývame ďalšie automobilky, aby si zo Slovenska urobili to, čo im ponúkame, a to montážnu dielňu. V poslednom čase dokonca už bez potrebnej kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú si sami dobrovoľne vozíme zo zahraničia, lebo slovenskí občania prestávajú byť ochotní pracovať za ponúkanú mzdu a zároveň nemáme dostatok domácich kvalifikovaných pracovníkov. 

Pozorujeme zaujímavý fenomén: technológia výroby áut sa nesťahuje ďalej na "východ" (predovšetkým z dôvodu bezpečnostného rizika a politickej nestability) ale pracovná sila z "východu" sa sťahuje k nám. 

Týmto umelým importom lacnej pracovnej sily sa brzdí aj úroveň rastu miezd, pretože sa na trhu práce nájde stále dostatočný počet ľudí ochotných za túto odmenu pracovať. Zamestnávatelia teda nemusia ponúkať vyššie mzdy, aby pritiahli zamestnancov, ako by to bolo v prirodzených podmienkach, bez umelého doexportovania lacnej pracovnej sily. Táto hospodárska stratégia Slovenska sa musí skončiť a treba ju nahradiť diverzifikovanou verziou zameranou najmä na vysokú pridanú hodnotu v tých oblastiach, v ktorých má naša krajina prirodzenú výhodu alebo vytvorené vhodné podmienky.

Z krátkodobého hľadiska je na Slovensku potrebné prijať vhodné, účinné, primerané a časovo obmedzené opatrenia zamerané na vytvorenie riadnych trhových podmienok. Takých podmienok, ktoré takmer 30 rokov od pádu komunistického režimu doposiaľ nijaká slovenská vláda nebola schopná vytvoriť, a to najmä v našich východných a južných regiónoch.

Tieto opatrenia musia byť v súlade s domácimi a európskymi pravidlami o hospodárskej súťaži a nesmú ju neprimerane narúšať. Cieľ podpory hospodárskeho rozvoja v oblastiach kde majú ľudia mimoriadne nízku životnú úroveň, kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť alebo tam, kde sú výrazné rozdiely medzi regiónmi, je legitímny, pretože sleduje vytvorenie podmienok pre riadne fungovanie trhu tam kde z rôznych dôvodov napr. chýbajúcich ciest, vzdelania, kapitálu sa takéto podmienky nikdy nevytvorili alebo stoja na veľmi slabých základoch. 

Cieľom nesmie byť ďalej deformovať trh umelými štátnymi zásahmi, ale umožniť firmám lepší rozbeh najmä tam, kde im doteraz štát skôr hádzal polená pod nohy. Tak ako je rýchlosť námornej flotily daná rýchlosťou jej najpomalšej lode, tak aj hospodársky rast Slovenska je limitovaný tým, ako sú na tom najslabšie regióny. 

Európska časť odpovede sa skrýva vo férovej hospodárskej súťaži a uvoľnení trhu služieb.

Nemožno hovoriť o férovej hospodárskej súťaži v Európskej únii, ak napríklad 350 nadnárodných korporácií má dohodnuté zvýhodnené daňové podmienky s Luxemburskom. K nim možno pripočítať stovky ďalších korporácií, ktoré si dohodli osobitný režim platenia nízkych daní napr. v Írsku, Holandsku, či Belgicku. 

Časť veľkých korporácií podnikajúcich na Slovensku nemá problém optimalizovať svoje daňové priznania cez materské spoločnosti alebo svoje filiálky usadené v zahraničí. Niekoľkými účtovníckymi "fintami" sa peniaze zarobené z práce slovenských rúk presunú do zahraničných materských spoločností a tam sa aj zdania osobitne zvýhodnenou daňovou sadzbou. 

Nie je to spravodlivá hospodárska súťaž, keď naši podnikatelia musia platiť riadnu daň a veľké nadnárodné firmy sú od nej u nás v podstate oslobodené a svoje zisky si presúvajú do daňových rajov. 

Pre Slovenskú republiku je rozdiel či spoločnosť ako Google alebo Apple zaplatí 1% daň zo svojho príjmu v Luxembursku alebo Írsku alebo zaplatí na Slovensku 21% daň zo skutočných príjmov, ktoré dosiahla u nás bez použitia daňovej optimalizácie prostredníctvom svojich filiálok. Tým ostáva menej financií v slovenskom systéme, čo sa kompenzuje vyšším zdaňovaním tých malých a stredných firiem, ktoré svoje zisky zo Slovenska "neodlievajú". O to menej možností na lákanie zamestnancov na atraktívny príjem potom majú tieto spoločnostti.

Treba skončiť s neférovými daňovými zákonmi alebo dohodami, ktoré umožňujú týmto spoločnostiam neplatiť takmer nijaké dane z ich príjmu. 

Len Európska únia je dostatočne silný hráč, ktorý je schopný prijať spravodlivé pravidlá hry a dokáže ich účinne vymáhať. Základným princípom musí byť rovnosť pri zdaňovaní veľkých firiem, stredných podnikov, či malých podnikateľov.

Preto nesúhlasím s tými názormi, ktoré si želajú, aby si každý členský štát riešil problém sociálnych rozdielov a súdržnosti sám, bez toho, aby Európska únia mohla do tejto oblasti zasahovať. Takýto prístup vedie k "pretekom" v udeľovaní daňových výnimiek veľkým nadnárodným firmám, v ktorých prirodzene víťazia najväčšie a najbohatšie štáty Únie. Najmä tým, a samotným nadnárodným firmám, prospieva momentálna európska laxnosť v prístupe k neférovým daňovým výhodám. Malé a chudobnejšie štáty však takou politikou jednoznačne strácajú.

Príjmovú nerovnosť v neprospech slovenských zamestnancov teda treba aktívne znižovať, a to zmenou hospodárskej politiky SR a orientáciou na výrobu a služby s vyššou pridanou hodnotou, krátkodobými primeranými a účinnými opatreniami na naštartovanie riadneho trhového podnikateľského prostredia, najmä takými, ktoré uberú z existujúcej záťaže pre firmy a podnikanie tlakom na férové európske pravidlá súťaže a zdaňovania v celej EÚ. 

Tým porastú nielen reálne mzdy slovenských zamestnancov, ale aj vnútorná spotreba a slovenská aj európska ekonomika ako taká.