Nevzdávajme to s Európou

Americký finančník George Soros vo svojom pondelkovom "príhovore Európanom" opäť dokázal, že ešte stále vie ľuďom poriadne zdvihnúť tlak.

Tentokrát sa to však týka nielen jeho odporcov, ale aj samotných predstaviteľov Európskej únie či zástancov jej súčasného fungovania.

Veď prirovnať dnešné vedenie Európskej únie k politbyru v komunistickom Sovietskom zväze, ktoré vydávalo svoje rozkazy aj keď už bol pred kolapsom, si doteraz netrúfli ani tí najväčší odporcovia Únie.

Soros sa v texte taktiež "sťažuje", že v jednotlivých členských krajinách kvôli zastaraným politickým stranám pomaly niet koho voliť a preto sa dostávajú k slovu populisti.

Zároveň však vyzýva Európu a mlčiacu občiansku väčšinu, ktorá sa hlási k jej hodnotám, aby sa vo voľbách zmobilizovala za ich záchranu.

Ako jednému z kandidátov do európskeho parlamentu (na spoločnej kandidátnej listine hnutia Progresívne Slovensko a strany Spolu - občianska demokracia) mi neprináleží hodnotiť ponuku ostatných strán.

K ďalším tvrdeniam obsiahnutým v Sorosovom texte si však dovolím uviesť nasledovné.

Európska únia sa dnes naozaj nachádza na istej križovatke, ktorá rozhodne o jej ďalšom fungovaní a smerovaní. Takéto chvíle sú však istou historickou "nutnosťou", ktorá sa opakuje viac-menej v celých našich dejinách.

Tým, samozrejme, nechcem povedať, že nad kolesom dejín nemáme žiadnu kontrolu. Naopak, som presvedčený, že áno.

Napriek tomu, že sa niekedy strácame vo vlastných lokálnych a menej podstatných sporoch, v posledných rokoch sa nakoniec vždy dokážeme nejako demokraticky dohodnúť.

Preto si nemyslím, že nám vládne nejaké politbyro, ale, že systém vedenia Európskej únie dospel do štádia, ktoré už vyžaduje pozitívne zmeny. 

Blížiace sa eurovoľby sú práve tým momentom, v ktorom tieto zmeny prinášajúce prospech všetkým krajinám Európskej únie môžeme naštartovať. 

Iste, môže sa taktiež stať, že vo voľbách získajú veľké percento hlasov aj kandidáti populistických protieurópskych strán, ktorí môžu paralyzovať európske rozhodovacie procesy a tým v podstate znemožniť akúkoľvek rozumnú reformu. Ale to by nás nemalo odradiť od zodpovedného prístupu k blížiacim sa voľbám.

Myslím, že v týchto voľbách už nebudú ľudia ani tak voliť strany či osobnosti, ale idey, ktoré jednotliví kandidáti prezentujú. Tie sa však v slovenskom zornom uhle zúžili len na dva zjednodušujúce pohľady.

Bezvýhradne za, alebo kategoricky proti.

Tento propagandistický model, ktorý sme počas domácich volieb "vycibrili" takmer do dokonalosti, v tých európskych ale nemusí fungovať.

Z toho dôvodu voľby do Európskeho parlamentu nemôžu byť referendom o niektorej zo zástupných tém, na ktorých sa tieto dva voličské tábory nevedia zhodnúť a žiaľ ich často aj rovnako zdôrazňujú. 

Blížiace sa voľby by naozaj nemali rozhodnúť otázky spojené s migráciou, sankciami či dokonca s vystúpením z Únie. Presne to chcú protieurópske sily a hoc v dobrej viere, netreba sa nechať zlákať touto taktikou, lebo takto ponímané eurovoľby by naozaj nemuseli dopadnúť najlepšie. Nie len pre tú opačnú časť politického spektra, ale pre všetkých bez rozdielu.

Sú tu predsa ďaleko dôležitejšie témy, presahujúce nie len momentálne dielčie problémy EÚ (napríklad otázky migrácie), ale aj naše životy a životy našich detí.

V prvom rade ide o MIER a o jeho garancie minimálne v európskom priestore. Každý rozumný človek musí uznať, že jednotná a silná Európska únia a jej spojenci (aj s ich chybami) je jeho najsilnejšou garanciou.

Následne ide o KLIMATICKÉ ZMENY, na ktorých spomalení a zastavení sa musíme podieľať všetci spoločne, inak je život na našej planéte predurčený k zániku.

A potom je tu SLOBODA a PRÁVO, ktoré síce ešte stále nie sú na území štátov Európskej Únie všade napĺňané rovnako, ale každopádne jedine naša prítomnosť v tomto spoločenstve nám umožní priblíženie sa k skutočne právnemu Slovensku.

Všetky ostatné témy, ako migrácia, sankcie, kvalita potravín či aplikovanie rôznych európskych nariadení (hoc často naozaj zbytočných) sú v porovnaní s garanciou mieru v Európe či práva a osobných slobôd v každej jej krajine naozaj menej dôležité. 

Dokonca ani pretrvávajúce rozdiely v sociálnej či mzdovej sfére Únie, ktorých znižovanie mám sám vo svojom programe, nemôžu byť dôvodom opustenia istôt, ktoré nám dáva naše členstvo v Únii.

George Soros si pravdepodobne svojim textom dal za cieľ vyburcovať mlčiacu väčšinu, ktorá uznáva hodnoty Európskej únie, ale nezúčastňuje sa volieb. Nie som si však istý, či zvolil najlepšiu formu a taktiež či nespôsobí ešte väčšiu polarizáciu spoločnosti.

Tá je naozaj veľká a nepomôže jej poučovanie voličov, ale len permanentný celospoločenský dialóg.

Viem, že existuje veľká skupina ľudí hlásiaca sa k názoru, že s istou časťou politického spektra (a tým pádom aj voličského) sa nerozpráva. Osobne si myslím, že až na výnimky inklinujúce k fašistickým či rasistickým ideológiám, by sme mali viesť dialóg s každým, kto oň má záujem.

Hlásim sa k tomuto názoru napriek tomu, že denne dostávam niekoľko naozaj nenávistných správ od radikálnych odporcov Európskej únie.

Ľudia, občania Slovenska chcú počuť rozumné a hlavne zrozumiteľné odpovede na svoje otázky. Možno ich nie vždy vedia presne formulovať, možno im niekedy dajú podobu odporu či anonymnej nenávisti, ale vždy sa jedná o legitímne otázky, na ktoré je potrebné trpezlivo odpovedať.

Pokiaľ sa týmto odpovediam budú vyhýbať proeurópski kandidáti, voliči ostanú doma, alebo v horšom prípade, začnú hľadať odpovede u populistov, ktorým následne odovzdajú aj svoje hlasy.

Preto naliehavo žiadam prodemokratických kandidátov, nevzdávajme to s našimi voličmi, a zároveň slovenských voličov, nevzdávajte to s našou spoločnou Európou.