Plné vrece sľubov slovenským farmárom

Slovenské mlieko, jogurty a syry sú pre svoju svetoznámu kvalitu najvyhľadávanejšími potravinárskymi výrobkami v celej Európskej únii.

Takmer všetky slovenské poľnohospodárske výrobky spĺňajú tie najprísnejšie požiadavky na ekologické potraviny u všetkých súkromných a verejných eko-labelov. Okrem toho 90 % slovenských poľnohospodárov používa na svojich farmách najmodernejšie technológie a postupy, šetrné k životnému prostrediu a v súlade s trvalo udržateľným rozvojom.

Slovensko má zapísaných najviac patentov v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva na počet obyvateľov na svete.

Jednoducho každý kto u nás podniká v poľnohospodárstve a potravinárstve u svojich spoluobčanov požíva všeobecnú úctu a uznanie, lebo všetci vedia, že slovenské potraviny sú najkvalitnejšie a najlepšie.

Preto ich na Slovensku zostáva veľmi málo a väčšina produkcie sa vyváža do zahraničia. Obchodné reťazce sa o tieto výrobky doslova bijú, aby ich mohli ponúkať na svojich pultoch. 

Takto by to mohlo vyzerať, ak by sa posledné tri desiatky rokov využili na vytvorenie vhodných podnikateľských podmienok pre naše poľnohospodárske farmy, našich výrobcov potravín. 

Predovšetkým z dôvodu nedostatočnej konkurencieschopnosti a nízkej miere investícií do moderných technológií je však dnes drvivá väčšina slovenských poľnohospodárov odkázaná na podporu zo strany štátu. 

Protesty, ktoré slovenskí poľnohospodári zorganizovali v minulom roku pritom jasne ukázali, že nie v "Bruseli" ale u nás doma máme neporiadok pri rozdeľovaní dotácií z európskych poľnohospodárskych fondov, ku ktorým sa často dostávajú neoprávnené osoby.

A čo s tým robí štát? Zákonom o osobitnom odvode obchodných reťazcov zavádza novú daň pre tieto reťazce vo výške 2,5 % z čistého obratu a zároveň sľubuje, že takto získaný balík peňazí odovzdá farmárom. V nezáväznej dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že v záujme spravodlivejšieho prerozdelenia pridanej hodnoty v celom reťazci je potrebné vytvoriť nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva a zabezpečiť ich financovanie. 

Samotný zákon však mlčí o tom ako sa bude s týmto štátnym príjmom nakladať, na aké konkrétne opatrenia bude určený, či a kto bude oprávnený poberať z neho nejakú dávku.

Dá sa diskutovať o tom, aká nerovnomerná je distribúcia pridanej hodnoty v rámci dodávateľskeho potravinového reťazca. Takáto nerovnomernosť je však len jedným z viditeľných dôsledkov choroby tohto odvetvia. Liečiť ju osobitným odvodom je podobné ako keď dáme prísľub pacientovi so zlomenou nohou, že raz dostane acylpyrín.

Vlastníkmi veľkých obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku sú zahraničné európske spoločnosti. Preto budú vzhľadom na ich dosahovaný obrat tejto novej odvodovej povinnosti podliehať predovšetkým ony. V podstate tak budú existovať dva druhy subjektov, prvé zahraničné, ktoré budú platiť odvod a domáce, ktoré ho vo väčšine prípadov nebudú uhrádzať.

Problémom je faktické rozdielne zaobchádzanie s podnikateľmi, v závislosti od toho odkiaľ pochádzajú.

Súdny dvor už v podobnom prípade rozhodol, že maďarský zákon o osobitnej dani nepriamo diskriminuje zahraničných obchodníkov. Je pravdepodobné, že v dôsledku nezlučiteľnosti s európskymi pravidlami bude aj táto nová daň prakticky nevymožiteľná. Prípadne, ak sa aj vymôže, bude sa raz musieť obchodníkom vracať, a to aj s hrozbou pokuty pre Slovensko.

Veľké obchodné reťazce už majú svojich kvalitných právnikov (bez falošných diplomov), ktorí využijú každý prípadný rozpor našej legislatívy, aby nemuseli štátu platiť to, čo podľa pravidiel EÚ nemusia.

Cesta, ktorou sa vybral slovenský parlament, aby vyriešil problém nezodpovedajúcej ceny za výrobky slovenských poľnohospodárov, teda vedie do slepej uličky.  

V boji proti neférovým obchodným praktikám veľkých obchodných reťazcov by sme mali spojiť sily s našimi európskymi partnermi.

S rovnakým problémom sa totiž stretávajú aj farmári pôsobiaci v iných krajinách Európskej únie. Tento problém si vyžaduje spoločnú európsku odpoveď, ktorá nebude voči nikomu diskriminačná a vytvorí vhodné podmienky na dosiahnutie spravodlivejších odmien pre poľnohospodárov a výrobcov potravín.

Jedným z konkrétnych riešení je uľahčenie priameho predaja poľnohospodárskych výrobkov prostredníctvom lokálnych farmárskych združení, napríklad podporou vhodnými daňovými nástrojmi.

Vytvorí sa tak minimálne nepriame obchodné konkurenčné prostredie pre obchodné reťazce. Možno uvažovať aj o forme ochrany farmárov ako "slabšej strany" pri negociácii predaja ich výrobkov.

Samozrejme, že netreba zabúdať na to, aby sa európske a slovenské peniaze určené poľnohospodárom využívali nielen na bežný chod ich podnikov ale hlavne na modernizáciu výroby a na nové technológie, ktoré budú ekologické a zároveň šetrné k životnému prostrediu.