Prevalcujú nás čínske vlaky?

Európska komisia nedávno prijala rozhodnutie, ktoré vyvolalo ostrú reakciu francúzskeho ministra Bruna Le Maira.

O čo ide? V stručnosti o to, že nemecká spoločnosť Siemens, ktorá napríklad vyrába aj signalizačné zariadenia pre železničnú dopravu, prejavila jasný záujem o kúpu francúzskej spoločnosti Alstom.

Tá okrem iného vyrába železničné súpravy, ku ktorým ponúka aj ich údržbu a modernizáciu. Európska komisia, ktorej bola táto plánovaná kúpa oznámená, ju napokon neschválila, a to v záujme ochrany hospodárskej súťaže, pričom vo svojej analýze sa zaoberala len európskym trhom. 

Podľa nej toto rozhodnutie má chrániť predovšetkým spotrebiteľov, európskych konkurentov uvedených spoločností a zabrániť zvyšovaniu cien a poklesu inovácii.

K potenciálnej čínskej konkurencii v danom segmente výrobkov sa vyjadrila, že buď nie je momentálne prítomná na európskom trhu, alebo je podľa nej nepravdepodobné, že by jej prítomnosť v horizonte piatich alebo desiatich rokov výrazne konkurenčne ovplyvnila európskych výrobcov. Komisia prešla mlčaním otázku trhov mimo EÚ.

Rozhodnutie Komisie vyvolalo veľmi živú diskusiu v podstate rozdelenú na dva tábory. Prvý podporil argumenty Komisie a druhý ho kritizoval. Odporcovia poukazujú na skutočnosť, že v roku 2015 vznikol v Číne zo štátnej iniciatívy spojením dvoch spoločností najväčší svetový výrobca v oblasti železničnej dopravy, ktorý podľa objemu zákaziek na výrobu rýchlovlakov je niekoľkonásobne väčší ako Alstom a Siemens.

Čínsky "drak" CRRC ich produkuje 200 za rok, pričom jeho európski konkurenti spolu len 35. CRRC získava čoraz viac kontraktov v zahraničí napr. v USA a Južnej Afrike. Okrem toho v iných segmentoch produkcie pre železničnú dopravu sa už udomácnil v Česku, Srbsku či Macedónsku.

Obrovský európsky trh je pre túto spoločnosť nepochybne lákadlom. To potvrdzuje aj čínsky projekt novej hodvábnej cesty a hodvábneho pásu, ktorými by raz mal do Európy rôznymi koridormi vrátane železníc prúdiť najrôznejší čínsky tovar.

Keď sa raz čínske spoločnosti prihlásia napríklad do veľkých verejných obstarávaní na dodávku železničných systémov v európskych krajinách, je možné, že svojimi kapacitnými možnosťami budú ďaleko vpredu pred malými a slabými európskymi spoločnosťami.

Európska únia tak stojí pred dilemou. Zachovať voľnú hospodársku súťaž s rizikom, že jedného dňa príde na náš trh silný mimoeurópsky konkurent, ktorý prevalcuje domáce podniky, alebo podporovať vznik silných európskych podnikov, ktoré dokážu byť vyrovnanými partnermi americkým, čínskym či indickým spoločnostiam, avšak menšie domáce európske podniky z rovnakého segmentu výroby môžu byť vytlačené. 

V prvom prípade hrozí, že všetky európske podniky v strete s globálnym hráčom môžu zaniknúť, a v druhom prípade by tento osud čakal istú časť európskych firiem.

Čo môže urobiť Európska únia pre svojich podnikateľov? Predovšetkým ich musí chrániť pred podnikmi, ktoré pochádzajú z krajín, ktoré podporujú neférovú konkurenciu, umelo manipulujú so svojou menou, odmietajú otvoriť svoj trh, nerešpektujú pracovné, sociálne či environmentálne predpisy.

Únia musí vyžadovať reciprocitu, ako podmienku prístupu na naše verejné trhy. Domáce monopoly by Európska komisia mala posudzovať aj z budúceho časového výhľadu a zároveň by nemala brať do úvahy len európsky, ale aj svetový trh.

V prípade, ak sa dovolí európskym podnikom, aby sa spojili a vytvorili tak monopol, je potrebné nad ním vykonávať preventívny dohľad a kontrolovať, či dodržiava pravidlá voľnej hospodárskej súťaže. Len takto je možné zachovať, rozvíjať a inovovať náš priemysel a zároveň udržať pracovné miesta v Európe.