Výpalné v réžii americkej justície

Počas posledných desiatich rokov európske podniky zaplatili za porušovanie amerických predpisov do rozpočtu USA niekoľko desiatok miliárd dolárov. Nadôvažok európske podniky dostávajú oveľa vyššie pokuty ako americké a obsadzujú najviac miest v top rebríčku udelených sankcií.

Dochádza k tomu z dôvodu, že americká administratíva disponuje silnou legislatívnou zbraňou, ktorá spočíva v možnosti postihovať zahraničné podniky za porušenie amerických zákonov, a to aj napriek tomu, že nikdy na jeho území nepodnikali.

Takto sa v poslednom období stali obeťou americkej zahraničnej diplomacie pod vedením jej justičných orgánov napríklad nemecké, francúzske, anglické, holandské či švédske spoločnosti.

Niektoré z týchto spoločností boli stíhané za porušenie amerického embarga, iné za pranie špinavých peňazí či za korupčné správanie.

Pokiaľ ide o uvedené trestné činy, ich postih je v podstate správny, pretože ide jednoznačne o nebezpečné a škodlivé správanie. Z tohto dôvodu sa, samozrejme, aj všetky členské štáty Európskej únie snažia túto nezákonnú činnosť čo najviac postihovať.

Čo je však na týchto prípadoch zaujímavé, že išlo o európske podniky a miesto spáchania možných skutkov nemalo nič spoločné s USA. Taktiež, že namiesto orgánov činných v trestnom konaní jednotlivých štátov EÚ, sa priamo angažovala americká administratíva. 

Americké predpisy jej dávajú túto možnosť, napríklad ak sa na obchodnú transakciu použil ako platidlo americký dolár, alebo ak sa platba vykonala prostredníctvom medzinárodnej medzibankovej platobnej platformy SWIFT, ktorú bežne používajú aj európske banky.

Za uvedené konanie už európskym spoločnostiam boli uložené peňažné sankcie vo výške niekoľkých stoviek miliónov dolárov.  

Uvedené skutočnosti poukazujú predovšetkým na zasahovanie amerických orgánov do vnútorných európskych záležitostí, ktoré tak nevyžiadane nahrádza náš súdny systém, navyše za mimoriadny vysoký "príplatok" v podobe sankcií. Tie, pokiaľ by boli uložené v Európe, by, samozrejme, zostali v domácich rozpočtoch. 

Druhý negatívny aspekt odkrýva nedostatky vo fungovaní trestnej justície v jednotlivých členských štátoch EÚ, pretože tak závažné konanie, akým je, korupcia bielych golierov alebo pranie špinavých peňazí zostáva často nepotrestané.

Ešte problematickejšou otázkou sú však sankcie uložené podnikom, ktoré nerešpektovali americké embargá namierené proti niektorým tretím krajinám. Napríklad francúzska banka BNP Paribas dostala pokutu takmer 9 miliárd dolárov za porušenie finančného embarga, čo malo potenciálne destabilizujúci makroekonomický vplyv na národnej úrovni.

V minulom roku Spojené štáty odstúpili od jadrovej dohody s Iránom a obnovili sankcie zrušené predchodcom Donalda Trumpa. Európska únia vyslovila názor túto dohodu naďalej rešpektovať, čím nastal stret dvoch protichodných zahraničnopolitických postojov.

Predovšetkým vďaka mimoriadne angažovanej zahraničnej politike amerických justičných orgánov sa pod vyhrážkou sankcií európske podniky stiahli z Iránu alebo museli odmietnuť dohodnuté obchody. V týchto prípadoch ich jediným prehreškom bolo to, že postupovali v súlade s európskou legislatívou a jej zahranično-politickou orientáciou.

Spojené štáty si takto cestou soft power pretláčajú svoju vlastnú politiku, ktorej sa zatiaľ štáty Európskej únie podvoľujú, keďže nemajú účinné nástroje na obranu svojich podnikov. Nedávna dohoda Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva o obídení amerických sankcií a nariadenie EÚ z roku 1996 nie sú dostatočne silné na to, aby ochránili všetky európske podniky.

Agresívna americká zahraničná politika presadzovaná jej justíciou si preto vyžaduje adekvátnu európsku odpoveď. Európska únia musí bojovať s rovnakými legislatívnymi zbraňami aké používajú Spojené štáty. 

V prvom rade je nutné urýchlene prijať právne nástroje a vhodné aplikačné podmienky, za ktorých sa bude v Európe účinne postihovať korupcia a pranie špinavých peňazí. V oboch oblastiach Slovensko zatiaľ pomerne zaostáva.

Zároveň treba rozšíriť právomoc národných orgánov, OLAF-u a Európskej prokuratúry, aby mohli uvedené trestné činy účinne vyšetrovať a súdne postihovať.

Trestná politika Európskej únie musí byť, pokiaľ americká strana nezmení svoj postoj, recipročná a uplatňovaná s rovnakou intenzitou.

Európske orgány teda musia mať taktiež možnosť dôsledne vyžadovať plnenie európskych embárg voči zahraničným a predovšetkým americkým podnikom a ich nerešpektovanie trestať dostatočne vysokou pokutou.

V neposlednom rade sa Európska únia, ako rovnocenný partner, musí snažiť diplomatickou cestou o dohodu so Spojenými štátmi smerujúcu k zabráneniu ukladania neprimeraných sankcií.